top of page

PRERUŠOVANÉ HLADOVANIE



Čo všetko vieme o prerušovanom hladovaní?

Často sa ma pýtate otázky o prerušovanom hladovaní, preto som nasledujúcu tému na najbližšie dni venoval práve „fastingu“ , verím, že nájdete všetky vaše odpovede.

Začnem opäť vedou a faktami. Výsledky výskumoch na zvieracích modeloch a priaznivé perspektívy, ktoré ponúkajú predbežné štúdie na ľuďoch, podnietili záujem o prerušovaný pôst. Enormný záujem nastal nielen medzi ľuďmi – laikmi, ale aj medzi odborníkmi. Odrazilo sa to aj na príspevkoch počas 63. kongresu Španielskej endokrinologickej spoločnosti.

„Hoci uskutočnené štúdie majú malé vzorky a skúmali nie príliš dlhé obdobia, výsledky sa zdajú byť veľmi sľubné,“ povedala Idoia Labayen, profesorka fyziológie na Verejnej univerzite v Navarre, počas svojej prezentácie o využití prerušovaného hladovania pri liečbe obezity. Labayen analyzovala štúdie o obmedzení časového okna alebo časovo obmedzené jedenie (time restricted eating- TRE). Zdôraznila, že prerušovaný pôst je v „kurze“ na spoločenskej aj na vedeckej úrovni.

Čas jedla

Pozrieme sa trochu na výsledky profesorky fyziológie na Verejnej univerzite v Navarre Idoii Labayen.: „Už nejaký čas je známe, že chronodisrupcia (narušenie biologického rytmu organizmu), zvyšuje prevalenciu (počet chorých osôb k určitému dátumu na 1000 osôn) chorôb, ako je obezita, cukrovka, či kardiovaskulárne (srdcovocievne) ochorenia. Na tomto základe boli vyvinuté dôkazy, že nie je dôležité len to, koľko kilokalórií sa skonzumuje v potrave, resp. z akých živín a potravy pochádzajú, ale aj kedy sú prijímané,“ povedala.

Rovnako ďalej vysvetľuje, že pozorovacie štúdie na ľuďoch ukázali, ako čas jedla súvisí s chudnutím, bez ohľadu na kalorický príjem a zloženie stravy. V týchto štúdiách sa rozlišovalo medzi rannými jedákmi, ktorí konzumujú väčšinu denných kilokalórií v prvej časti rána a neskorými jedákmi, ktorých kalorický príjem je na konci dňa vyšší.

Ukázalo sa, že strata hmotnosti bola väčšia u tých, ktorí konzumovali kilokalórie ráno a potvrdil to aj ďalší výskum.

Výsledky viacerých štúdií ukázali, že pocit hladu bol dvakrát vyšší u tých, ktorí dodržiavali neskorý protokol (jedli skôr poobede). Táto regulácia sýtosti sa vysvetľuje zmenami v leptíne (hormón sýtosti) a grelíne (hormón hladu) v 24-hodinových obdobiach.

Veda zatiaľ ukazuje jasne, že udržiavanie konzistentných (stálych) rytmov alebo periód (okno) jedenia a hladovania, vedie k zníženiu telesnej hmotnosti a zlepšuje metabolickú účinnosť, dĺžku a kvalitu spánku a kardiovaskulárne (srdcovocievne) zdravie. Zlepšenia boli pozorované aj na úrovni nálady a kvalitu života.

Štúdie rovnako zistili, že kalorické obmedzenie s 10-hodinovým oknom jedenia znižuje hmotnosť, krvný tlak a hladiny aterogénnych lipidov, to sú tuky, ktoré sa ukladajú v cievach u pacientov s metabolickým syndrómom.

Napriek skutočnosti, že prerušovaný pôst je vo všeobecnosti spojený so stratou hmotnosti, profesorka fyziológie Idoii Labayen zdôraznila, že len málo štúdií zahŕňalo osoby s obezitou alebo osoby s nadváhou. Výnimkou je Extreme Project, štúdia realizovaná verejnými univerzitami v Navarre a Granade.

Táto randomizovaná klinická štúdia zahŕňala 200 účastníkov (50 % žien) s obezitou alebo nadváhou. Vek účastníkov sa pohyboval od 30 do 50 rokov. Index telesnej hmotnosti (BMI) účastníkov bol 30 kg/m2 alebo vyšší a každý účastník mal aspoň jeden kardiovaskulárny rizikový faktor. Kontrolná skupina jedla stredomorskú (mediteránsku) stravu a dodržiavala zásady zdravého životného štýlu. Ostatní účastníci boli rozdelení do troch skupín na základe načasovania protokolov časovo obmedzeného jedenia (TRE): skorá TRE, neskorá TRE a voľný výber okna jedenia. Okno pre všetkých bolo 8 hodín (čo znamená 16-hodinový pôst).

Sledovaná vzorka ľudí o ktorej sme si písali včera mala na úvod isté problémy. Objavila sa napríklad nočná hypoglykémia na začiatku „hladovacích okien“ migrény na konci hodín bez jedla, problémy so spánkom a úzkosť v kontrolovanej skupine, ale boli v menšej miere, ako očakávali vedci. Pokiaľ ide o zmeny hmotnosti a rozloženia telesného tuku bolo vidieť, že tí, ktorí dodržiavali dané okno schudli a znížilo sa im aj BMI.

Profesorka Labayen definovala tieto výsledky ako veľmi pozitívne, "najmä pokiaľ ide o kardiovaskulárne rizikové faktory. Aj keď sa zdá, že zosúladenie s cirkadiánnym (24 hodinovým) rytmom zlepšuje metabolizmus glukózy (cukru), stále je potrebných viac dôkazov. A z pohľadu profesionálov je to veľmi praktické, pretože je jednoduchšie, aby pacienti pochopili, čo by mali jesť v rámci určených hodín, než ich naučiť čítať etikety, počítať kilokalórie a vážiť jedlo: stratégie, ktoré nepreukázali veľký úspech."

Vo svetle týchto stále nevyriešených problémov Labayen uviedla, že „je veľmi pravdepodobné, že prerušovaný pôst sa nebude odporúčať všetkým pacientom s obezitou, ako je to v prípade iných liečebných postupov a jeho indikáciu by mali posúdiť odborníci.“


Na úvod témy som spomínal, že novinky o prerušovanom hladovaní odzneli najmä na 63. kongrese Španielskej endokrinologickej spoločnosti. Rafael de Cabo z Národného inštitútu pre starnutie v Národnom inštitúte zdravia, zhodnotil hlavné dôkazy o prerušovanom hladovaní na zvieracích modeloch (predovšetkým opice a myši). "Počas všetkých tých rokov štúdia sme sa naučili, že kalorická reštrikcia (obmedzenie), vyvoláva reakciu v celom organizme, ktorá sa riadi pomerne definovaným vzorcom a ktorá je odlišná v závislosti od toho, či je kalorická reštrikcia krátkodobá alebo veľmi dlhodobá," povedal.

De Cabo vysvetlil, že tieto štúdie preukázali výhody prerušovaného hladovania pri širokej škále chronických ochorení, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, rakovina aj neurodegeneratívne poruchy. "Konkrétne práca na zvieratách ukázala, že menšie hladovacie okno zlepšuje cirkadiánne rytmy a znižuje príjem energie, hmotnosť a telesný tuk a brušnú obezitu. Má tiež pozitívne účinky na črevný mikrobióm, glykemický a triglyceridový profil a znižuje krv tlak, oxidačný stres, zápaly a artériosklerózu. Je tiež známe, že znižuje hlad a zlepšuje kvalitu života a spánkové vzorce. Okrem toho sa ukázalo, že všetky tieto výhody sú bez ohľadu na to, či ide o obezitu.“

Momentálne výskumníci zisťujú, ako tieto dôkazov, čo najlepšie preniesť verejnosti. V rámci enormného záujmu, ktorý táto téma vzbudzuje, sa začína oveľa viac bádať aj na ľuďoch. V súčasnosti prebieha okolo 50 klinických skúšok, preto dúfam, že onedlho budeme mať viac dôkazov o tom, že rôzne formy hladovania majú pozitívne účinky. A samozrejme priatelia, rád sa o tieto novinky s vami podelím.

920 zobrazení
bottom of page