POTRAVINOVÉ INTOLERANCIE



Priatelia, už sme si povedali o tom aký má dopad na naše zdravie konzumácia určitých konkrétnych potravín (ryby, káva...), nepovedali sme si však, či ich môže konzumovať každý. A práve tieto otázky pri jednotlivých témam dostávam často. Preto sa budem venovať téme potravinových intolerancií. Ako je to teda s potravinovými intoleranciami? Sú iba mýtus alebo akýsi „hit“ posledných rokov, alebo sa ide o serióznu diagnózu, ktorá postihuje veľa ľudí a s ktorou nie je ľahké popasovať sa? V nasledujúcich riadkoch som sa rozhodol pozrieť sa na túto problematiku o čosi obšírnejšie ako obvykle, lebo čo som robil, to som robil, skrátenú verziu som proste dať nemohol. Ale verím, že mnohí z vás tu nájdu odpovede.

STÁLE ZLÝ POCIT PRI TRÁVENÍ?

Začnime teda pekne po poriadku. Určite každý z nás zažil nepríjemné pocity po najedení sa a keďže väčšina ľudí má naviazané črevné ťažkosti priamo na príjem potravy, logicky si myslia, že u nich ide o potravinovú intoleranciu. Keď sa však podrobia gastroenterologickému vyšetreniu zistí sa, že väčšina z nich nemá skutočnú intoleranciu na potraviny. Napriek tomu však, veľa ľudí tomuto neverí a zbytočne postupne vylučujú zo svojho jedálnička viac a viac potravín, takto si žiaľ ešte viac škodia a zhoršia svoje črevné a tým pádom aj celkové zdravie.

Ako je to v skutočnosti s potravinovými intoleranciami, na to sa pozrieme bližšie v nasledovných riadkoch. Na úvod vysvetlenie. Existujú 2 typy precitlivenosti na potraviny: potravinové intolerancie a potravinové alergie. Nanešťastie sa veľakrát tieto zamieňajú napriek tomu, že sa ide o odlišné stavy.

INTOLERANCIA, ČI ALERGIA?

Potravinové intolerancie sú definované ako neimunologická odpoveď organizmu navodená jedlom alebo jeho súčasťou, ktorá vzniká po zjedení potraviny a imunitný systém nemá na ňu vplyv (na rozdiel od alergií). Pri alergiáchide o abnormálnu imunitnú odpoveď tela sprostredkovanú imunoglobulínom E (IgE) na bielkovinu jedla, kedy telo „označí“ určité potravinové bielkoviny ako škodlivé, a preto s nimi doslova bojuje. Spustí sa obranný systém tela a následky takéhoto alergického stavu sú omnoho závažnejšie. Pri alergiách môže dôjsť k ťažkostiam s dýchaním, zrýchlenej činnosti srdca, vyrážkam na koži, tráviacim problémom... Alergie sú našťastie menej časté, postihujú iba 1-2% populácie a ich diagnostika spadá do rúk špecialistov (imunoalergológov). Najčastejšie vyskytujúcou alergiou na potraviny je takzvaný orálny alergický syndróm, ktorý je sprevádzaný svrbením, respektíve až opuchom pier alebo jazyka. Práve ten je často spojený so sezónnou alergiou na pele či trávy a v liečbe zaberajú antihistaminiká. Ďalej sa pomerne často vyskytujú aj alergie na kravské mlieko, vajcia, sóju, orechy a ryby.

Naopak potravinové intolerancie sú omnoho častejšie. Predpokladá sa, že môžu postihnúť až 20% dospelých. Na rozdiel od alergií nie sú život ohrozujúce, môžu však mať významný vplyv na kvalitu života, poprípade doslova až zmeniť „vzťah k jedlu“ (vyvolať strach z príjmu určitých potravín). Ich význam spočíva aj v tom, že veľa pacientov je zle - nedostatočne diagnostikovaných. Nazvime ich „poddiagnostikovaných“. Stáva sa totiž, že časť pacientov môže dostať chybne „nálepku“ dráždivého hrubého čreva (pod pojmom nálepka myslím diagnózu) bez toho, aby sa u nich zvážila možnosť potravinovej intolerancie, čo samozrejme potom vedie k neefektívnej liečbe. Pre uvedené má význam na intolerancie myslieť zakaždým ako na možnú diagnózu, ak sa ide o pacienta s „nevysvetliteľnými“ tráviacimi ťažkosťami (pod pojmom nevysvetliteľné myslím, že pacient má normálne laboratórne výsledky, ako aj výsledky endoskopických vyšetrení a brušnej ultrasonografie).

IDENTIFIKÁCIA INTOLERANCIE NA POTRAVINY

Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov si potravinovú intoleranciu vieme diagnostikovať pomerne jednoduchým spôsobom, ktorý spočíva v nasledovných 3 krokoch (Z-V-V):

Zisti Vylúč Vráť

Kým si bližšie vysvetlíme čo vlastne „Z – V – V“ v praxi znamená, chcel by som vás uistiť, že nič sa nemení na fakte, že jedlo je nielen liekom, ale aj našim priateľom a dokáže pre naše telá urobiť neskutočne veľa prospešných vecí. Píšem o tom preto, lebo často sa vo svojej praxi stretávam s tým, že potravinové intolerancie navodia negatívny vzťah k jedlu. Cieľom nasledovných riadkov je ale dosiahnuť opak. Cieľom je pomôcť dosiahnuť a znovu nastoliť (po identifikovaní konkrétnej potraviny, ktorá je zodpovedná za tráviace ťažkosti a po následných správnych krokoch) radosť z jedenia, bez zbytočných reštrikcii, bez zbytočných dlhodobých, obmedzujúcich diét a bez zbytočného „zužovania“ si jedálneho lístka. Treba vždy pamätať na to, že kľúčom k dobrému črevnému a celkovému zdraviu je čo najväčšia rozmanitosť ako rastlinných potravín v strave, tak aj druhov mikróbov žijúcich v našich črevách.


OBMEDZOVANIE JEDLA A SOCIÁLNA IZOLÁCIA

Ukazuje sa, že reštrikčná diéta (strava s obmedzeniami, ktorá vynecháva určité potraviny) niekedy vie navodiť až sociálnu izoláciu (nemožnosť sa najesť s priateľmi v reštaurácií...), ako aj dosiahne zníženie príjmu určitých živín. V štúdií, ktorá sledovala 200 000 ľudí bez celiakie sa ukázalo, že tí, ktorí mali najvyšší príjem lepku, mali o 20% nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu v porovnaní s tými, čo mali v sledovanej skupine najnižší príjem lepku. Pravdepodobne to súvisí aj so skutočnosťou, že ľudia na bezlepkovej diéte prijímajú vo všeobecnosti menej vlákniny v strave, pričom je ale známy ochranný účinok vlákniny pred vznikom cukrovky. To znamená menej vlákniny v strave spôsobuje aj zvýšenie rizika vzniku cukrovky 2. typu. A čo črevná mikrobiota? Ukázalo sa, že bezlepková diéta môže mať vplyv aj na ňu, nakoľko tento typ stravovania môže viesť k zníženiu určitých „dobrých“ baktérií v čreve, ktoré tvoria protizápalové mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Rovnako bezlepkové polotovary sú niekedy nielen cenovo drahšie, ale žiaľ môžu obsahovať viac pridaného cukru a soli, ako aj menej vlákniny, v porovnaní s potravinami, ktoré obsahujú lepok. Čo v praxi znamená, že napríklad v prípade potreby dodržiavania bezlepkovej diéty, treba zameniť ultraprocesované polotovary, ako sú napríklad bezlepkové cereálie za ovos, ktorý lepok neobsahuje a ide sa o neprocesovanú stravu. Taktiež sa ukázalo, že dlhodobé vynechanie určitej potraviny zo stravy môže nakoniec viesť k vytvoreniu ešte väčšej precitlivelosti na určité jedlá. Na všetko uvedené treba myslieť ešte pred tým, ako sa z potravy dlhodobo vynechá určitá potravina, lebo „dobre mienené“

POTRAVINOVÁ INTOLERANCIA MÁ RÔZNE PRÍZNAKY

Pri zisťovaní pôvodcu ťažkostí treba mať na mysli, že niektoré potraviny vedia navodiť aj mimočrevné príznaky. Pacienti majú nielen tráviace ťažkosti ako nafukovanie, zvýšená tvorba plynov, bolesť brucha, nevoľnosť, hnačka. Môžu mať aj kožné, dýchacie, svalové alebo kĺbové problémy, poprípade bolesti hlavy alebo únavu. Najčastejšie sa však vyskytujú tráviacich ťažkosti.

Tak a teraz poďme si vysvetliť Z – V – V pekne po poriadku.

Prvé Z - Zisti.

Veľakrát ide doslova o výzvu, keďže identifikovať potravinu, ktorá robí ťažkosti nie je vôbec také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Prečo? No pretože jedlo je komplexné. Zložky stravy, ktoré spôsobujú reakcie sa často nachádzajú v rôznych jedlách, keďže každý jeden chod (raňajky, obed...) samozrejme obsahuje početné prísady. Nápomocné je preto v tomto štádiu viesť si diétny denník. Čiže treba si starostlivo zaznamenať každé jedno jedlo, tekutinu a rovnako aj čas ich príjmu... Taktiež je v tomto denníku potrebné zaznamenať čas vzniku ťažkostí a ich charakter. Následne si treba pozrieť, čo každé jedno jedlo obsahovalo. Práve táto doslova detektívka pomáha, aby sa ľahšie našiel vinník. Ak sa stále nedarí nájsť konkrétnu potravinu, ktorá robí zle, stále nie je dôvod na zúfalstvo. Pretože môže ísť aj o viacero potravín, ktoré spôsobujú ťažkosti (i keď uvedené je našťastie zriedkavejšie). V takom prípade sa treba poradiť s „potravinovým detektívom“, alebo inými slovami je treba konzultovať výživového špecialistu.

ZISŤOVANIE POTRAVINOVÝCH INTOLERANCIÍ

Priatelia, aj po víkende pokračujeme v téme zisťovania potravinových intolerancií, nadviažem na sobotný príspevok. Rovnako si treba uvedomiť, že intolerancie na rozdiel od alergii, sú závislé od dávky, teda od zjedeného množstva danej potraviny. Inými slovami je to aj dobrá správa, ktorá hovorí o tom, že väčšina ľudí s potravinovou intoleranciou, vie tolerovať určité malé množstvo potraviny. Tá konkrétna potravina uškodí až pri vyššej dávke, pri zjedení väčšieho množstva. Rovnako netreba zabúdať, že toto minimálne množstvo potraviny, ktoré ešte nenavodí problémy je vysoko individuálne. Čiže každý ho má nastavené inak. Inými slovami niekto dokáže zjesť 10g určitej potraviny bez ťažkostí a až vyššie dávky mu navodia problém a u niekoho sa problémy dostavia už po zjedení viac ako jedného gramu konkrétnej potraviny.

ČASOVÝ VZŤAH – PRÍJEM JEDLA A VZNIK PROBLÉMU

Aby to nebolo také jednoduché, povieme si aj o časovom vzťahu medzi príjmom jedla a vznikom ťažkostí. Čo sa týka časovania vzniku ťažkostí musíme myslieť na to, že príznaky, ktoré pociťujeme počas alebo hneď po jedle, nemusia mať nič spoločné s jedlom, ktoré práve konzumujeme alebo sme práve zjedli. Naopak, môžu byť navodené predchádzajúcim jedlom. Ako je to možné? Keď sa jedlo dostane do žalúdka, dochádza k spusteniu pohybov v hrubom čreve, čo sa odborne volá gastrokolický reflex (najlepšie je viditeľný u novorodencov, u ktorých po vypití mliečka dochádza pomerne promptne k naplneniu plienky). Tento reflex je dôležitý a pomáha nám posunúť predchádzajúce jedlo hrubým črevom, čím aj „nakŕmime“ našich črevných priateľov (mikrobiotu). U niekoho však práve tento reflex môže byť spúšťačom príznakov. Naopak u iného je to zase iba veľkosť dávky jedla, ktorá spustí ťažkosti čo tiež znamená, že to nemá nijaký súvis s obsahom aktuálne zjedenej stravy. A aby sme to už úplne zamotali, toto všetko vie ovplyvniť aj hladina stresu. Ak ho bolo cez deň viac ako je únosné, zvýšené hladiny stresových hormónov môžu taktiež spustiť tráviace ťažkosti.

NAJČASTEJŠÍ POTRAVINOVÍ VYVOLÁVAČI PROBLÉMOV

Najčastejšími vyvolávateľmi potravinových intolerancií sú v súčasnosti laktóza (mliečny cukor), glutén, respektíve pšenica, fruktóza (ovocný cukor) a histamín. Na chvíľu sa zastavím pri pšenici, lebo tej je najčastejšie (niekedy neprávom) dávaná nálepka „hlavného vinníka“ potravinových intolerancii. Treba vedieť, že za ťažkostí nemôže iba glutén (lepok). Preto hovorím aj o pšenici. Je pravdou, že niektorí majú problémy navodené iba gluténom, ale nie všetci. Treba si totiž uvedomiť, že pšenica má aj iné súčasti, ako napríklad aglutinín, inhibítory trypsínu a fruktány, ktoré tiež dokážu spôsobiť ťažkosti. Preto aj moji kolegovia navrhujú už nehovoriť o gluténovej senzitivite (precitlivenosti na glutén, ktorá nemá nič spoločné s celiakiou), ale odporúčajú, aby sa zaviedol odborný výraz neceliakálna pšeničná senzitivita (non-coeliac wheat sensitivity). Treba na to pamätať najmä vtedy, ak dôjde k reakcii po príjme pšenice, pretože sa ukázalo, že nie vždy je na vine lepok (glutén). Hovorím o tom preto, lebo často, ak má niekto ťažkosti po príjme pšenice bez toho aby konzultoval príslušného špecialistu, si pacient urobí v strave zbytočné obmedzenia, tým že začne s bezlepkovou diétou. ( o tejto téme si viac prečítate aj na mojom webe) A ako už vieme, každé obmedzenie (reštrikcia) má za následok zmenu v črevnom mikrobióme, nehovoriac o tom, že takéto obmedzenie (v prípade, že na vine nie je lepok, ale iné zložky pšenice) pacienta nezbaví ťažkostí. Ak totiž celiakiu nemáte (gastroenterológ ju potrebnými vyšetreniami vylúčil), ale máte tráviace problémy navodené gluténovou senzitivitou ukázalo sa, že vo väčšine prípadov nejde o skutočnú precitlivelosť, respektíve intoleranciu gluténu, ale ide o precitlivenosť na fruktány, čo sú vlastne krátkoreťazcové uhlohydráty (oligosacharidy), ktoré sa nachádzajú v jedlách obsahujúcich glutén (pšenica, jačmeň, žito, v ovocí a zelenine, ako sú cesnak a cibuľa). Ak teda predpokladáte, že máte gluténovú senzitivitu netreba sa obávať, pokojne môžete postupne a pomaly prejsť na stravu s vysokým obsahom rastlinnej rozmanitej vlákniny.

NAJČASTEJŠÍ POTRAVINOVÍ VYVOLÁVAČI PROBLÉMOV – lepok?

Včera sme si vraveli o tom, že aj keď vám robí problém glutén – lepok, nemusí to byť presne tak a za precitlivenosťou na lepok sa skrýva viac. Dôkazom včerajších riadkov je aj konkrétna štúdia, ktorá sledovala tráviace ťažkosti formou dotazníka u ľudí s predpokladanou gluténovou senzitivitou. Túto si účastníci výskumu diagnostikovali sami, na základe svojich ťažkostí. Každému účastníkovi štúdie výskumníci povedali, že bude týždeň dostávať každý deň bezlepkové jedlá, pričom ale „potichu“ (bez vedomia skúmaných) skupiny rozdelili na 3 časti. Jednej podávali placebo (cukor), jednej glutén a jednej fruktány. Ukázalo sa, že ľudia so samodiagnostikovanou gluténovou intoleranciou, ktorí jedli glutén, mali paradoxne menej tráviacich ťažkostí v porovnaní so skupinou konzumujúcou placebo. Naopak ale, ak jedli fruktány, došlo u nich k významnému nárastu tráviacich ťažkostí a úľavu dosiahli až po vysadení fruktánov. Bezlepková diéta, totiž nie je bezpšeničná, nakoľko odstránením iba gluténu zo stravy ostávajú ostatné zložky (pšeničné bielkoviny) zachované. Naopak bezpšeničná diéta sa tiež nerovná bezlepkovej, keďže lepok sa môže nachádzať aj v iných obilninách, ako sú napríklad raž a jačmeň. Takže priatelia pozor, ak si sami nasadíte akúkoľvek diétu, lebo sa vám zdá, že vám niektorá potravina nerobí dobre, tak paradoxne si škodíte. Treba na príčinu prísť s odborníkmi.


FRUKTÓZA

Pri intolerancii na potraviny sa určite musíme pristaviť pri fruktóze. Ide o cukor, ktorý sa prirodzene nachádza v ovocí a mede. Často sa pridáva do iných jedál a nápojov vo forme kukuričného sirupu s vysokým obsahom fruktózy. Fruktóza, keďže je jednoduchý cukor, nepotrebuje tráviace enzými na to, aby mohla byť vstrebaná. Na druhej strane si ale treba uvedomiť, že vstrebávanie fruktózy má aj svoje limity. Čiže, ak dodáme do tela väčšie množstvo fruktózy, ktoré presiahne možnosti tela vstrebať ju (napríklad ak naraz zjeme väčšie množstvo čerešní), dostane sa nevstrebaná fruktóza aj do hrubého čreva, kde pritiahne tekutiny a dôjde k jej kvaseniu črevnými mikróbami. Keďže možnosti vstrebávania fruktózy v tenkom čreve sú individuálne, môže sa stať, že už aj malé množstvo fruktózy dokáže u niekoho spustiť tráviace ťažkosti (nafukovanie, hnačky...). Dobrou správou je, že ak je v jedle okrem fruktózy prítomná aj glukóza (ako je to u väčšiny ovocia), pomáha táto nášmu telu lepšie vstrebať fruktózu a preto napriek tomu, že každé ovocie obsahuje fruktózu, dokáže niekto s fruktózovou intoleranciou, tolerovať aj niektoré druhy ovocia.

ZISŤUJEME, ZISŤUJEME, ZISŤUJEME

Vráťme sa však naspäť k Z - ako Zisti. Určite mnohých nepoteším, ale skutočnosťou je, že napriek pokrokom v znalostiach o potravinových intoleranciách nemáme v súčasnosti k dispozícií presný, spoľahlivý a platný test, čiže nemáme zlatý štandard. Inými slovami nemáme k dispozícií také krvné testy, ktoré by boli medzinárodne odporúčané a uznané za zlatý štandard. Jedinou výnimkou je laktózová intolerancia (o ktorej som už písal). Niektoré často používané testy majú aj svoj nazvime to vedecký základ, avšak ako som už spomenul, zlatý štandard v súčasnosti neexistuje a najlepšou diagnostickou pomôckou je eliminačná, vylučovacia alebo nazvime ju aj diagnostická diéta, inými slovami hovoríme o Z – V – V. Vidím to skoro denne aj u svojich pacientov, ktorí sa ma pýtajú na základe výsledkov krvného testu (stanovenie IgG) „Prepáčte, ale túto potravinu som jedol a nerobila mi ťažkosti, ako je to možné, mám ju vylúčiť zo stravy, nemám ju jesť?“. Žiaľ nie je zriedkavosťou, že iba na základe výsledkov týchto testov veľa ľudí vylúči z jedálnička určité potraviny, čo ale ako sme si už povedali, môže narobiť viac zla ako dobra. Krvné testy sú dobré, ak potrebujeme odlíšiť intoleranciu od alergie. Na dokázanie alergie na potraviny existujú krvné testy, na dokázanie potravinovej intolerancie žiaľ nie. Preto ako som už spomenul, je súčasným zlatým štandardom „vylučovacia“ diéta - nasledovaná spätným zavedením potraviny podozrivej z intolerancie do jedálnička.

VYLÚČ A VRÁŤ

Plynule sa dostávame k písmenám V a V - teda Vylúč a Vráť. Sú to kroky 2 a 3 potrebné v rámci úspešného manažmentu potravinovej intolerancie. Základ pre diagnostiku potravinovej intolerancie je pomerne jednoduchý.

Krok 2 - je Vylúčenie (V), vynechanie určitej zložky jedla podozrivej z intolerancie, by mal viesť k úľave príznakov.

Krok 3 - je Vrátenie (V) potraviny, ktorá je podozrivá z navodenia problémov do stravy. Tento krok by mal zase spôsobiť návrat ťažkostí. Ideálne je, ak je krok 3 zaslepený. Čiže pacient nevie, či mu do stravy vrátili potravinu podozrivú z intolerancie.

Prečo?

Ide o spojenie hlavy s črevom. V rámci štúdií sa ukázalo (keďže ide o obojsmernú komunikáciu), že hlava vie doslova utvrdiť pacienta v tom, že má na konkrétnu potravinu intoleranciu. Hlava v takomto prípade po príjme potraviny (o ktorej je pacient presvedčený, že mu robí zle), vyšle do čreva signál. Práve ten je zodpovedný za vyvolanie ťažkostí. Takýto fenomén sa nazýva aj nocebo efekt. Potvrdil to aj systematický prehľad štúdií, ktorý ukázal, že až 40% ľudí, ktorí si „samo diagnostikovali“ intoleranciu na lepok, malo ťažkosti aj po príjme placeba. Pretože si mylne mysleli, že obsahuje lepok. Placebo však bolo zostavené v štúdiách tak, že bolo bezlepkové. Čiže ľudia mali ťažkosti iba preto, lebo uverili, že placebo obsahuje lepok.

Vplyv hlavy na črevo zažil pravdepodobne každý na sebe, najmä keď bol výrazne nervózny alebo vystresovaný a mal z toho následne tráviace ťažkosti napriek tomu, že nezmenil nič vo svojom stravovaní. Takže priatelia, nikdy nepodceňujme našu hlavu😊. Čo sa týka kroku 3 a jeho zaslepenia, v reálnej praxi musím priznať, že je to veľmi ťažké, doslova až nemožné. Kolegovia v zahraničí tento postup používajú, no ja sa priznám, že u mojich pacientov sa mi to nepodarilo zatiaľ ani raz.

KAŽDÝ GASTROENTEROLÓG BY MAL MAŤ DOBRÉHO VÝŽIVOVÉHO ŠPECIALISTU

Pri téme potravinových intolerancií sa ešte na chvíľu vráťme k Z-V-V. Z praxe viem, že nie vždy sa tento postup realizuje v spolupráci s výživovým špecialistom, čo je naozaj veľká škoda (touto cestou pozdravujem Janku Kondrcovú, s ktorou skvele spolupracujem nielen pri manažovaní potravinových intolerancii). Pomoc takéhoto špecialistu je viac ako prínosná a veľakrát sa bez nej nepohneme. Dôležité je tiež vedieť, že postup zisťovania a opätovného zavádzania potravy, si vyžaduje veľkú trpezlivosť. Žiaľ v prípade potravinových intolerancii neexistuje nič také ako rýchla náprava.

ZISŤOVACIA POTRAVINOVÁ DETEKTÍVKA

ZISTI - Pri prvom kroku (Z), potrebujeme zozbierať objektívne informácie. Čiže minimálne 7 dní by ste si mali viesť detailný diétny denník. V prípade, že ťažkosti nie sú časté, je lepšie tento detailné zapisovanie viesť až 2 týždne. Počas kroku 1 je veľmi dôležité, aby ľudia nemenili nič na obvyklom stravovaní, respektíve životnom štýle, pretože cieľom tohto kroku je identifikovať či niečo, čo človek zje, respektíve vypije za bežných okolností, dokáže byť aj zdrojom ťažkostí. Preto si treba zaznamenávať všetko (aj keď niekomu doslova „odhryznete“ z jeho jedla)hneď a nie až na konci dňa. Vtedy si len spomínate. Čo ste jedli a môžete niečo dôležité zabudnúť. Pomôcka mnohých je telefón, kde si okamžite môžete urobiť poznámku. Nezabúdajte aj na žuvačky, lieky, výživové doplnky, celkový príjem tekutín. Rovnako na to, či jedlo bolo uvarené, grilované..., čím je záznam presnejší a detailnejší, tým lepšie sa z neho dokáže nájsť „vinník“. Pri opisoch príznakov je vhodné ich intenzitu ohodnotiť na škále od 1 (najmiernejšie) po 5 (najvýraznejšie). Tiež si zaznamenajte aj aktivity ako sú šport, no aj stres, celkovú náladu, formu a častosť stolice. Netreba zabudnúť na spánok (dĺžka, kvalita...). Na základe detailného diétneho denníka je potom možné nájsť potravinu, ktorá vám robí problém. Pri identifikovaní konkrétnej potraviny je potrebné vedieť, že hlavným zdrojom laktózy sú mlieko zo zvierat, mäkké syry, jogurt, zmrzlina..., taktiež je dobré vedieť, že všetky formy pšenice môžu byť zodpovedné za ťažkosti (jemnozrnná, kuskus...), ako aj to, že glutén sa okrem pšenice nachádza aj v raži, ovse, čiže nájdeme ho v raňajkových cereáliách, v pive, obsahuje ho pizza...

POTRAVINOVÁ DETEKTÍVKA NA POKRAČOVANIE - Vylúč

Dnes si povieme o kroku č. 2, ktorý potrebujeme pri našej „potravinovej detektívke“. Tento krok je V - Vylúčenie. Tu si treba zopakovať, čo sme už hovorili. Čím dlhšie táto fáza trvá, tým horšie. Preto najmä, ak ste v kroku 1 identifikovali viacero možných vyvolávateľov ťažkostí, tento krok by ste mali riešiť za pomoci výživového špecialistu. Ten dokáže pomôcť pri vylúčení viacerých potravín zo stravy naraz bez toho, aby došlo k zhoršeniu potrebného nutričného príjmu... Ak vám vyšla ako vinník pšenica alebo lepok, namieste je určite návšteva gastroenterológa, lebo v takom prípade je prvoradé vylúčiť, alebo potvrdiť celiakiu ešte pred tým, ako pšenicu alebo lepok z potravy vylúčite. Pamätajte si, že v období vylúčenia určitých potravín z jedálneho lístka, budete v určitom smere obmedzovaní, a preto by ste si mali starostlivo vybrať vhodné načasovanie (kvôli práci, dovolenke...). Veľkou pomocnou je v tomto neľahkom období aj podpora zo strany blízkych. Vopred si rovnako pripravte náhradu za dané potraviny a určite by ste mali začať sledovať štítky na potravinách a príbalové letáky liekov, kde sa dočítate zloženie. Nezabúdajte, keďže ide o vylučovaciu - reštrikčnú fázu, aj na adekvátny celkový príjem živín. Ak príznaky ustúpia do 2 týždňov, môžete smelo pokročiť do fázy V (Vrátenie). Teda prichádza na rad krok 3. Ak sa do 4 týždňov príznaky nepolepšili, respektíve nevymizli, možno krok 2 „natiahnuť“ na celkovo 6 týždňov. Ak sa príznaky nezlepšia po 4 týždňoch a iba mierne po 6-tich týždňoch, nemusíte sa ďalej trápiť, môžete sa vrátiť k svojej pôvodnej diéte, netreba pokračovať v ďalšom kroku, daná potravina nie je zdrojom ťažkostí.

POTRAVINOVÁ DETEKTÍVKA NA POKRAČOVANIE – Vráť

Krok 3 - V ako Vráť - je podstatný pre utvrdenie sa v tom, že daná potravina naozaj spôsobuje ťažkosti. Pomôže aj v stanovení hranice tolerancie pre danú potravinu. Pretože už sme si povedali, že každý toleruje určité množstvo potravy i napriek tomu, že na ňu má intoleranciu. Ak máte po krokoch 1-2 podozrenie, že nejde o intoleranciu, ale o alergiu, určite treba navštíviť imunoalergológa a nepokračujte až do kroku 3 (V). Ak máte ekzém, astmu alebo sennú nádchu a určité potraviny ste si vylúčili z jedálneho lístka na dlhšiu dobu, bolo by vhodné krok 3 (Vráť) realizovať s pomocou imunoalergológa. Pri kroku 3 (V) začnite s 1/3 vašej obvyklej dávky a pomaly a postupne v priebehu nasledujúcich dní dávku zvyšujte, až kým sa nedostavia príznaky. Potom počkajte, kým príznaky ustanú (väčšinou do 3 dní znovu nastane kľud). Až v tomto období pridajte do jedálneho lístka ďalšiu potravinu podozrivú z intolerancie. Ako som už spomínal, krok 3 (V) je veľmi ťažké urobiť „naslepo“, čiže, ak sa to nepodarí touto cestou, žiadna panika, treba pristúpiť ku kroku 3 bez zaslepenia.

POTRAVINOVÁ DETEKTÍVKA IDE DO FINÁLE

Ak sa na základe uvedených 3 krokov (Z – V – V) ukáže, že máte intoleranciu na konkrétnu potravinu, nezúfajte, našťastie vo väčšine prípadov nejde o doživotnú intoleranciu. Preto sa odporúča z času na čas, znovu si „prezistiť“ svoj aktuálny stav. Čiže časom (veľmi často sa to stáva vtedy, keď dôjde k náprave črevného mikrobiómu) opäť budete postupne zisťovať, či nedošlo k tolerancii danej potraviny. Ak už tolerujete malé množstvo danej potraviny, treba v jej príjme nielen pokračovať, ale ako som už písal, pomaly a postupne zvyšovať množstvo prijatej dávky tejto potraviny za deň. Vhodné je danú potravinu konzumovať v rámci jedla, kde sú aj iné potraviny. Rovnako taktiež jedzte danú potravinu radšej v malom množstve viac krát za deň, pričom si od sledujte celkové denné množstvo. S týmto postupom pokračujte, až kým nenarazíte na svoju hornú hranicu, čiže až kým množstvo danej potraviny znovu nenavodí ťažkosti.

Ak ste prešli všetkými uvedenými krokmi a nedokázali ste identifikovať vyvolávateľa, je vysoko pravdepodobné, že nemáte potravinovú intoleranciu a je na gastroenterológovi, aby pátral ďalej po inom vyvolávateľovi tráviacich ťažkostí.


FODMAP

A ako je to s ľuďmi, ktorí majú nízku FODMAP diétu? FODMAP sú fermentovateľné potraviny. Ide o Fermentovateľné Oligosacharidy (fruktány a olidosacharidy), Disacharidy (laktóza), Monosacharidy (fruktóza) A Polyoly (cukrové alkoholy- manitol, sorbitol a xylitol). Nakoľko sa tieto slabo vstrebávajú, doslova priťahujú vodu do čreva a tým pádom môžu spôsobiť hnačku alebo tráviace ťažkosti. Nízka FODMAP diéta znamená, že sa eliminujú zdroje frukto-oligosacharidov (cesnak, cibuľa, raž, artičoky, pšenica a obilniny), zdroje galakto-oligosacharidov (strukoviny), zdroje laktózy (mlieko), zdroje fruktózy (ovocie, agave, med) a zdroje polyolov (sorbitol, manitol), ktoré sa nachádzajú v žuvačkách a nápojoch. Tento typ diéty sa používa, lebo pomáha pri odstránení príznakov, ktoré navodzujú uvedené zložky potravy. Je totiž logické, že niektorí ľudia majú ťažkosti pri konzumácií FODMAP potravín, lebo vlastne majú problém zo spracovaním rastlinných uhlohydrátov, keďže tento proces celý prebieha v črevnej mirkobiote. Diéta s nízkym príjmom FODMAP potravín sa používa pri syndróme bakteriálneho prerastania, v liečbe pacientov s dráždivým hrubým črevom, ako aj u niektorých pacientov s potravinovou intoleranciou, kedy účinne dokáže pomôcť pri úľave ťažkostí. Problémom je, že niektorí si túto diétu ponechávajú nastálo, čo nie je v poriadku. Nízka FODMAP diéta odstraňuje rozmanitosť rastlinnej vlákniny zo stravy a paradoxne strava, ktorá na úvod pomôže, môže na konci dňa znovu navodiť ťažkosti. Rovnako môže aj zhoršiť problémy, lebo môže dôjsť k vzniku syndrómu zvýšenej črevnej priepustnosti, ktorý sám o sebe dokáže všetky vyššie menované ochorenia zhoršiť. Čo sa stane, ak natrvalo vylúčime FODMAP potraviny? Treba si uvedomiť, že väčšina z nich je zdraviu prospešná a funguje ako prebiotiká. Ich dlhodobým vynechaním dôjde k poklesu výskytu „dobrých“ baktérií, menšej tvorbe mastných kyselín s krátkym reťazcom, ako aj k nedostatku niektorých živín, ako sú napríklad retinol, tiamín, riboflavín a kalcium. Pri diéte s nízkym obsahom FODMAP potravín dochádza aj k redukcii Bifidonacterium a pozoruje sa nárast baktérií spojených s dysbiózou.

FODMAP - pokračovanie

Na jednej strane rastlinné jedlo je presne to, čo potrebuje náš mikrobióm, aby naše črevné zdravie bolo čo najpevnejšie, no to isté jedlo vie spôsobiť aj tráviace ťažkosti u ľudí v prípade, že majú poškodené črevo (syndróm zvýšenej črevnej priepustnosti). Takže čo robiť? Jednoducho povedané, treba trénovať. Čiže postupným a pomalým znovu pridaním FODMAP potravín po ich predchádzajúcom vysadení, je možné doslova natrénovať črevo na to, aby mu rozmanitá mikrobiota pomohla spracovať zdraviu prospešné potraviny a na konci dňa, sa ešte aj odmenila zdravým črevom a znovu nastoleným brušným komfortom.


POTRAVINOVÁ INTOLERANCIA - ZÁVER

Na konci tejto naozaj dlhej témy, by som rád pripomenul to, čo už všetci vieme - zdravá strava naozaj dokáže zázraky. Napriek skutočnosti, že ľudia žijú dlhšie, väčšina trpí zhoršenou kvalitou života následkom chronických ochorení. Experti poukazujú na to, že väčšina z týchto chronických chorôb majú prevažne pôvod v životnom štýle a nie v genetickej predispozícií (náchylnosti). Global Burden of Disease Study ukázala, že nezdravá diéta je najviac zodpovedná za viac rokov zlého zdravia a úmrtí, v porovnaní s inými faktormi životného štýlu. Čiže, nezdravá diéta „predbehla“ úmrtia navodené tabakom, hladom alebo infekciami. Štúdia ukázala, že v globále konzumujeme príliš veľa soli, priemyselne spracovaného mäsa, červeného mäsa a naopak, jeme príliš málo vlákniny, omega-3 mastných kyselín, orechov, semienok, orechov, strukovín, celozrnných potravín, ovocia a zeleniny, čo má za následok vznik chronických ochorení a tie sú zodpovedné za zníženú kvalitu života a rovnako aj za predčasné úmrtia.

Takže priatelia na záver budú moje tradičné otázky:

Koľko kúskov ovocia si dnes zjedol?

Koľko porcií zeleniny si dnes zjedol?

Koľko porcií celozrnných jedál si dnes zjedol?

Koľko porcií fermentovaných potravín si dnes zjedol?


366 zobrazení