IMUNITA A NAŠE ČREVÁ


Priatelia, nachystal som si pre vás o čosi dlhšiu, ale o to zaujímavejšiu tému. Najmä s prichádzajúcim obdobím a poriadnou náložou na našu imunitu. O čo ide? Ide o prepojenie našej imunity s tráviacim traktom. Opäť, až žasnem nad tým, ako naši predkovia poznali pochody v našich telách lepšie ako my. Dnes k tomu potrebujeme milióny peňazí, aby výskum dokázal to, čo naši predkovia odpozorovali, keď jednoducho sledovali svoje telá. O čom hovorím? Neuveríte, ale už Hippokrates povedal aj nasledovné: Prírodné sily v nás sú skutočnými liečiteľmi chorôb“. A to už vedel pred 2400 rokmi. A práve tejto téme sa budem venovať v nasledovných článkoch.


Na úvod krátke vysvetlenie.

Všetci máme dva hlavné typy imunity: vrodenú a tzv. adaptívnu, teda tú, ktorá sa dokáže prispôsobiť. Pod vrodenou imunitou rozumieme imunitnú ochranu, s ktorou sa narodíme.

Prvá línia obrany v rámci vrodeného imunitného systému zahŕňa bariéry, ktoré chránia naše vnútorné telo pred vonkajším svetom. K týmto bariéram patria naša koža, sliznica, nechty atď.

Druhou obrannou líniou vrodeného imunitného systému je naša bunková vrodená odpoveď. Táto odpoveď sa deje pomocou bielych krviniek, ktoré doslova trávia a zabíjajú cudzie látky. Bunková vrodená odpoveď využíva zápal ako mechanizmus obrany. Keď je niektorá oblasť nášho tela zapálená, prietok krvi do miesta sa zvyšuje a krvné cievy sa stávajú „netesnejšími“, čo uľahčuje bielym krvinkám vystúpiť z cievy a bojovať s infekciou.


ADAPTÍVNA IMUNITA

Adaptívnu imunitu možno považovať za našu ďalšiu líniu imunitnej obrany. Pozostáva z ochranných mechanizmov, ktoré sa prispôsobujú v závislosti od toho, čomu sme vystavení. Špecializované biele krvinky (nazývané B lymfocyty), sú zodpovedné za tvorbu protilátok, ktoré neutralizujú určité toxíny a cudzorodé látky, ktorým sme boli v minulosti vystavení. Adaptívna imunitná odpoveď zaznamenáva totiž akoby spomienku na každého škodlivého votrelca, ktorý vstúpil do nášho tela, aby ich v budúcnosti vedeli naše krvinky účinne rozpoznať a eliminovať pomocou tzv. „killer“ (zabijácke) alebo T buniek.

Ak by sme si to chceli predstaviť, môžeme si naše telo predstaviť doslova ako akúsi stredovekú pevnosť, ktorá je chránená nielen kamennými múrmi, ale aj množstvom veľmi šikovnej vnútornej obrany.

Preto je veľmi potrebné a doslova až vhodné neustále myslieť na naše systémy ochrany, ktoré sú síce skryté, okom neviditeľné, ale stále sú to systémy, ktoré doslova ochraňujú a zachraňujú naše zdravie. Tieto obranné látky dokonca vedia aj liečiť naše telo zvnútra.

Áno aj imunitu ovplyvňuje strava

Existujev 5 obranných obranných systémov, ktoré tvoria kľúčové piliere nášho zdravia a neuveríte - ale tí, čo ma sledujete, asi aj áno, ukázalo sa, že každý jeden pilier je ovplyvnený stravou. Práve stravu viete účinne používať na udržanie si vlastného zdravia a tak doslova bojovať s chorobou.

A aká strava sa ukázala ako tá najvhodnejšia? Opäť neuveríte, ale ukázalo sa, že konzumácia predovšetkým zeleniny, ovocie, orechov, semienok a celozrnných výrobkov, dokáže doslova podporiť imunitu. Niektoré z najsilnejších potravín na posilnenie imunity zahŕňajú biele šampiňóny, cesnak, šťavu z granátového jablka, brokolicu a pomaranče.

Cesnak

Napr. taký cesnak je potravinou, pri ktorej by sme určite nemali váhať a pridať do varenia vždy, keď je to možné. Obsahuje doslova pôsobivé zlúčeniny podporujúce obranyschopnosť, ako je napr. apigenín. V kontrolovanej štúdii, ktorú uskutočnila University of Florida Gainesville, niektorým účastníkom bol daný extrakt z cesnaku, zatiaľ čo iní dostali placebo na 90 dní. Na konci štúdie mali ľudia, ktorí konzumovali cesnak v krvnom obehu viac imunitných buniek.

Granátové jablko

Šťava z granátového jablka je nabitá prospešnými baktériami Akkermansia. Je to jeden z tisícov druhov baktérií, ktoré sa nachádzajú v ľudskom črevnom mikrobióme. Akkermansia má množstvo výhod a jednou z nich je podpora imunity.

Brokolica

Brokolica a pomaranče majú vysoký obsah vitamínu C, ktorý podporuje rôzne bunkové funkcie v rámci vyššie opísaného vrodeného aj adaptívneho imunitného systému.

Strava, samozrejme nie je jediný spôsob ako posilniť imunitný systém. Ukázalo sa, že strava dokáže byť ešte efektívnejšia, ak sa kombinuje s fyzickou aktivitou, technikami na zníženie stresu a dostatočným spánkom. Veda v tom má jasno, sedavý spôsob života dokáže až poškodiť imunitný systém. Skúste cvičiť aspoň 30 minút každý deň. Aj keď nemáte prístup do posilňovne, dobré je rozhýbať si telo buď prostredníctvom rozličných online kurzov cvičenia alebo prechádzkami, resp. behmi vonku.

Stres

Zvýšená hladina stresu a úzkosti je tiež škodlivá pre imunitné procesy. Vhodné je preto vyskúšať praktiky, ako je meditácia alebo riadené relaxácie na obmedzenie stresu. Existuje aj množstvo aplikácií, ktoré ponúkajú tieto postupy. Je tiež dôležité mať dostatok spánku každú noc, pretože obmedzený spánok môže taktiež negatívne ovplyvniť aj váš imunitný systém. Zamerajte sa na to, aby váš spánok bol neprerušovaný a trval aspoň sedem hodín každú noc.

Zdravie nie je len neprítomnosť choroby. Zdravie je aktívny stav.

Rastúci počet vedeckých dôkazov dokazuje, že naše zdravie môže byť ovplyvnené a optimalizované jedlom. Netreba však očakávať, že v nasledujúcich rokoch sa objaví ešte viac údajov. Dôvodom je aj to, že na rozdiel od farmaceutického výskumu, ktorý si vyžaduje miliardy dolárov a niekedy až desaťročia, kým bude dostupná nová tabletka, výsledky výskumu potravín a zdravia sú doslova okamžité.

Zdravie nie je len neprítomnosť choroby. Zdravie je aktívny stav. Naše telo má v sebe aj iné obranné systémy, ktoré sú zodpovedné za udržiavanie nášho zdravia a odolávanie pravidelným nebezpečenstvám, ktorým všetci čelíme každý deň ako súčasť bežného života.

Priatelia a vy ste dnes čo spravili pre vaše črevné zdravie?


Čo sa deje v našom tele...

Nádory sa vyvíjajú, keď zdravé bunky robia prirodzené chyby počas delenia buniek, alebo keď je bunková DNA zmutovaná vplyvom prostredia. V DNA deliacich sa buniek v našom tele sa denne vyskytuje až desaťtisíc chýb – šialené, že? Aj preto je vznik rakoviny žiaľ častý. Dobrou správou ale je, že napriek tomu sú tieto mikroskopické rakoviny úplne neškodné. Väčšina z nich sa ani nikdy nestane nebezpečnými. Naše telo má totiž pozoruhodný obranný systém, ktorý udržuje tieto mikroskopické druhy rakoviny v úplne malých rozmeroch a to tým, že im nezabezpečí prísun krvi a živín, ktoré by potrebovali na rast. A neuveríte😊, ale tento obranný systém si môžete optimalizovať prostredníctvom potravín, ktoré jete. Viac ako sto potravín dokáže zvýšiť schopnosť nášho tela a doslova „vyhladovať“ rakovinu a udržať tieto nádory v takej podobe aby ostali malé a neškodné. Medzi takéto potraviny patria sója, paradajky, černice, granátové jablko a dokonca aj niektoré sú až prekvapujúce, keďže ide o sladké drievko, pivo a syr. ( o pive sme už mali dlhší článok)


Angiogenéza

Angiogenéza je obranný proces, ktorý naše telo používa na rast a udržiavanie krvných ciev. Za normálnych okolností sú krvné cievy podporovateľmi života, pretože nám dodávajú kyslík a životne dôležité živiny do všetkých našich orgánov. Ale keď abnormálne krvné cievy rastú, môžu vyživovať aj spomínané mikroskopické rakoviny. Zdravý angiogenézny systém reguluje, kedy a kde by mali krvné cievy rásť a môže tak zabrániť nádorom získavať „súkromný“ prísun krvi pre kyslík, ktorý potrebujú na rast.

Pokiaľ systém angiogenézy funguje správne, krvné cievy rastú na správnom mieste v správnom čase. Čiže ich nie je príliš veľa, ani príliš málo, ale je ich len správne množstvo. Udržiavanie tejto dokonalej rovnováhy v obehovom systéme je základom toho, ako angiogenéza bráni zdravie a to tak, že nás udržiava v stave nazývanom homeostáza. Homeostáza je definovaná ako udržiavanie stability v tele pre normálnu funkciu pri prispôsobovaní sa neustále sa meniacim podmienkam. Angiogenéza tak zohráva veľmi dôležitú úlohu pri vytváraní a udržiavaní celého vášho obehového systému, ochraňujúceho naše zdravie.

Chutné jedlo ako obrana pre závažnými chorobami.

Základný dôvodom, prečo spomínané mikroskopické rakoviny nerastú, sú prirodzené inhibítory angiogenézy nášho tela. Tieto opatrenia udržujú nádory pod kontrolou tým, že ich zbavujú zásobovania krvou. Ako zistili vedci z Harvard Medical School už v roku 1974, pokiaľ nenarastú žiadne krvné cievy, ktoré by kŕmili nádory, rakovinové bunky zostanú nečinné a neškodné.

Pomáhať telu predchádzať nežiaducej angiogenéze môže mať teda aj silný účinok na potlačenie rakoviny. Cieľom je posilniť obranu proti angiogenéze a pomôcť prirodzeným opatreniam nášho tela udržať krvné cievy v normálnej zóne rovnováhy, čo znamená, že rakovinové bunky nebudú mať tú výhodu, že sú kŕmené, takže nemôžu rásť.

A tu prichádza tá najlepšia časť: niektoré z najchutnejších jedál na svete dokážu udržať angiogenézu v rovnováhe.

SÓJA

Sója obsahuje antiangiogénne bioaktívne látky známe ako izoflavóny, konkrétne genisteín, daidzeín, ekvol a glykeolíny. Fermentované sójové produkty majú ich vyššiu koncentráciu.

Sójové bioaktívne látky nielen potláčajú rast rakoviny, ale tiež zabraňujú rastu aterosklerotického plátu prostredníctvom svojej antiangiogénnej aktivity. Výskumníci v Ázii ukázali, že konzumácia sóje môže znížiť aj riziko kardiovaskulárnych ochorení o 16 %.

PARADAJKY

Práve paradajky, obsahujú užitočné bioaktívne látky, najmä karotenoidy ako lykopén, rutín a beta-kryptoxantín. Z nich je najdôležitejší lykopén, pretože sa ukázalo, že silne inhibuje angiogenézu. Zatiaľ čo všetky paradajky obsahujú lykopén, šupka obsahuje tri až päťkrát viac lykopénu ako dužina, takže varenie paradajky so šupkou je cesta k zdraviu.

Varením sa tiež uvoľňuje viac lykopénu z buniek paradajok, čo zvyšuje jeho koncentráciu v paradajkovej omáčke alebo paradajkovej paste. Lykopén je rozpustný v tukoch, čo znamená, že sa ľahko rozpúšťa v oleji. Ak uvaríte paradajku na olivovom oleji, množstvo lykopénu absorbovaného vašou krvou sa trojnásobne zvýši. Štúdia s názvom Harvard Health Professionals Follow-up Study skúmala u 46 719 mužov efekt jedenia lykopénu a zistila, že konzumácia dvoch až troch šálok paradajkovej omáčky týždenne je spojená s 30%-ným znížením rizika rakoviny prostaty, čo je v súlade s antiangiogénnym účinkom lykopénu na rakovinu. U mužov, u ktorých sa vyvinula rakovina prostaty sa zistilo, že tí, ktorí jedli viac paradajkovej omáčky, mali menej angiogénne a menej agresívne rakoviny.

BROKOLICA

Brokolica obsahuje silné antiangiogénne bioaktívne látky ako je brasinín a sulforafány. Konzumácia jednej až dvoch šálok brokolice týždenne je spojená so zníženým rizikom mnohých druhov rakoviny. Štúdie z University of Chicago, University of Minnesota, Harvard University a Národného inštitútu zdravia USA ukázali, že jedenie brokolice sa spája so zníženým rizikom Non-Hodgkinovho lymfómu o 40%, rakoviny pľúc o 28%, rakoviny prsníka o 17%, rakoviny vaječníkov o 33%, rakoviny pažeráka o 31%, rakoviny prostaty o 59% a melanómu o 28%.

V keli sa zase nachádza najmenej šesť antiangiogénnych bioaktívnych látok: brassinín, indol-3-karbinol, kvercetín, luteín, sulforafan a kempferol.


KÔSTKOVÉ OVOCIE

Kôstkové ovocie, ako sú napr. broskyne, slivky, nektárinky, marhule, čerešne, resp. mango a aj liči obsahujú taktiež množstvo antiangiogénnych) bioaktívnych látok, vrátane karotenoidov, kaempferolu, antokyanínu, kvercetínu a kyselinu chlorogenovú. Dve štúdie z amerického National Cancer Institute a University of Illinois v Chicagu ukázali, že konzumácia dvoch stredne veľkých kôstkovín denne je spojená so 66%-ným znížením rizika rakoviny pažeráka a 18%-ným znížením rizika rakoviny pľúc u mužov.

JABLKÁ

Alebo také jablká. V jablkách sa nachádza množstvo antiangiogénnych polyfenolov, vrátane kyseliny kávovej a ferulovej. Dve hlavné nutričné epidemiologické štúdie, EPIC a NIH-AARP Diet and Health Study, analyzovali súvislosti medzi konzumáciou určitého ovocia a rakovinou. Výsledky pre jablká sú pôsobivé. Zistilo sa, že jedenie jedného až dvoch jabĺk denne súvisí so znížením rizika rakoviny močového mechúra o 10%, rakoviny hrubého čreva o 20% a rakoviny pľúc o 18%.


BOBUĽOVITÉ OVOCIE

Sezónne bobule, ako sú jahody, maliny, černice, čučoriedky a brusnice, môžu posilniť obranyschopnosť nášho tela proti angiogenéze. Ich intenzívne farby a kyslosť sú znakom prítomnosti silných bioaktívnych látok vrátane antokyanínu a kyseliny ellagovej, ktoré majú antiangiogénnu aktivitu. V štúdii European Prospective Investigation to Cancer and Nutrition (EPIC) boli sledované počas dvoch desaťročí stravovacie a zdravotné vzorce 478 535 ľudí v desiatich európskych krajinách na ich súvislosť s rakovinou a inými chronickými chorobami vrátane kardiovaskulárnych chorôb. Jeden kľúčový záver bol, že konzumácia bobúľ bola spojená s nižším rizikom rakoviny. Zistilo sa, že ľudia, ktorí jedia pätinu šálky bobúľ akéhokoľvek druhu denne, majú o 22 %znížené riziko vzniku rakoviny pľúc.


Jednoduchá rada

Budem naozaj rád, ak sa zamyslíte nad zložením vášho taniera. Treba však myslieť na to, že jedlo nie je náhradou lekárskej starostlivosti. Nielen strava, ale samozrejme aj lieky môžu zachrániť život. Práve kombinácie potravín a liekov sa v súčasnosti podrobne študujú.

Žiadne celé jedlo nie je vo všeobecnosti dobré alebo zlé. Vplyv jedla na každého človeka je jedinečný v závislosti od množstva faktorov, vrátane aj našej genetickej výbavy. Mojim cieľom prostredníctvom týchto článkov bolo zdôrazniť, že potraviny môžu byť veľmi prospešné pre svoje pozitívne účinky na systémy ochrany nášho zdravia, ale treba vedieť, že na individuálnej úrovni je potrebné zvážiť aj iné faktory, keď si budete vyberať. Inými slovami, pred akýmikoľvek zásadnými zmenami vo vašej strave, sa radšej vždy poraďte so svojím lekárom, najmä ak ste chorý alebo užívate lieky.

Každopádne keďže sa vaša stravovacia cesta za zdravím bude uberať len takým smerom, akým si vyberiete vy, želám vám na tejto ceste, aby ste dosiahli čo najpevnejšie zdravie a na záver tejto dlhšej série mi dovoľte dať vám ešte moje tradičné otázky:

Koľko kúskov ovocia zjete každý deň?

Koľko porcii zeleniny zjete každý deň?

Koľko porcii celozrnných jedál zjete každý deň?



637 zobrazení