Priatelia, dnes začínam opäť novú tému, ktorá je viac ako potrebná. V posledných rokoch je pozorovaný postupný nárast depresie (najmä u mladej populácie), ako aj Parkinsonovej, Alzheimerovej choroby a autizmu. Niektorí autori dokonca upozorňujú, že až jeden zo štyroch dospelých môže mať v priebehu roka narušené mentálne zdravie. Výskum za posledné roky taktiež ukázal, že vyššie uvedené ochorenia majú jedno spoločné a to napriek tomu, že zdanlivo spolu vôbec nesúvisia. U všetkých pacientov s vyššie menovanými chorobami sa ale našla zmenená črevná mikrobiota (našli sa u nich zmeny v zložení triliónov mikróbov žijúcich v črevách).
Od pondelka si k téme povieme viac. Ak by ste chceli vedieť, čo je to črevná mikrobiota a ako dosiahnuť črevné zdravie, tak kniha Zdravie bez liekov je práve pre vás.
MOZOG A ČREVÁ SÚ PREPOJENÉ
Priatelia, túto tému som už „načal“ na konci minulého týždňa. Je to téma, ktorá si naozaj zaslúži pozornosť. Je jasné, že existuje veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú mentálne zdravie. Niektoré sa dajú upraviť (fyzická aktivita), iné sa zmeniť nedajú (genetika). V prípade črevnej mikrobioty ide o rizikový faktor, ktorý našťastie vieme upraviť.
Pri každom z vyššie uvedených ochorení (depresia, Alzheimerova choroba...) sa taktiež našla prítomnosť chronického zápalu nízkeho stupňa, ktorý vysoko pravdepodobne vzišiel z porušenej interakcie medzi črevnou mikrobiotou a črevným imunitným systémom. To, že až 70% nášho imunitného systému sídli v črevách už viete.
Výskum takisto potvrdil (ako sme si už hovorili) existenciu osi, ktorá spája mozog a črevá (črevný nervový systém), respektíve jej prepojenie až na črevnú mikrobiotu. Toto spojenie je obojstranné, čiže informácie sa posielajú z mozgu do čreva a opačne a to niekoľkými kanálmi. Informácie sa posielajú ako cez nervový systém, tak cestou molekúl vytvorených črevnými mikróbmi (mastné kyseliny s krátkym reťazcom), ako aj za pomoci hormónov. Napriek tomu, že črevo a mozog sme dlho pokladali za odlišné orgány, posledný výskum ukázal, že mikróby, ktoré žijú v črevách (črevná mikrobiota) vedia v závislosti od toho čo človek zje, zároveň aj ako sa pohybuje, spí, ovplyvniť vytvorenie a vylučovanie rôznych hormónov v črevách, ako napr. serotonínu. Čiže aktivita črevných mikróbov môže mať dôležité dôsledky na mozog a aj na celú škálu viacerých životne dôležitých funkcii, ako je napr. citlivosť na bolesť, spánok a chuť do jedla.
AKO MÔŽE ČREVNÁ NEROVNOVÁHA OVPLYVNIŤ STAV NAŠEJ MYSLE?
Asi pred 15 rokmi došli vedci na základe nahromadených poznatkov k tomu, že spomínaný spoj medzi hlavou a črevom (tzv. os spájajúca hlavu a črevo) je reálny. Keďže sa našli aj cesty ako obaja spolu „komunikujú“, bolo pre vedcov iba otázkou času, aby sa na túto problematiku pozreli hlbšie. Položili si zákonite otázku: „Ak existuje takéto spojenie, môže nerovnováha črevných mikróbov (dysbióza) ovplyvniť stav mysle?“ K odštartovaniu takéhoto výskumu dopomohli aj výsledky z početných štúdií na zvieratách. Tie ukázali, že tzv. „sterilné myši“ (myši vychované v laboratórnych podmienkach, ktoré nemajú črevnú mikrobiotu), sa správajú abnormálne a taktiež majú narušené schopnosti učiť sa.
ČO BOLO PRVÉ? DEPRESIA, ČI ČREVNÁ NEROVNOVÁHA?
Viacero štúdií z posledných rokov ukázalo, že ľudia s depresiou majú iné zloženie mikróbov v črevách. K uvedenému sa vedci dopracovali porovnaním stolíc pacientov s depresiou, so stolicou, ktorú odobrali ľuďom bez depresie. Dodnes však nie je úplne jasné, čo bolo skôr, či teda najprv došlo k vzniku depresie alebo ako prvá nastala nerovnováha v črevnej mikrobiote (dysbióza). Nevieme jednoznačne povedať, či ľudia s depresiou len jedia menej určitý typ stravy a tak majú na základe redukovaného jedálnička aj zredukovanú črevnú flóru, alebo naozaj vedia určité baktérie spustiť depresiu. Na druhej strane, už existujú štúdie ktoré ukázali, že ak sa prenesie stolica z ľudí, ktorí majú depresiu, do „sterilných“ alebo antibiotikami liečených myší, vzniknú u týchto zvierat zmeny v chovaní, podobné tým, aké majú ľudia s depresiou. Toto sa potvrdilo aj pri ďalších podobných štúdiách, kedy sa ukázalo, že prenosom stolice a teda aj mikróbov z čriev, je možné zmeniť nielen správanie u myší, ale aj biochemické pochody v mozgu.
ČREVNÉ MIKRÓBY VEDIA „ROZPRÁVAŤ“ O VAŠICH CHOROBÁCH
Výskum z roku 2015 ukázal, že podľa skladby mikróbov v črevách je možné ľudí podeliť na tých, ktorí depresiu majú a na tých, ktorí sú v remisii. Ak sa v rámci tejto štúdie porovnala skupina pacientov s depresiou so zdravými dobrovoľníkmi ukázalo sa, že pacienti s depresiou majú väčšie percento kmeňov ako Bacteroidetes, Proteobacteria a Actinobacteria. Na druhej strane sa u nich našli aj znížené počty Faecalibacterium. Taktiež vedci zistili, že čím viac zdraviu prospešných mikróbov bolo v čreve prítomných, o to menej mali pacienti výraznú depresiu.
ZÁZRAČNÁ MEDITERÁNSKA STRAVA
Výskum v posledných rokoch začal skúmať aj efekt stravy, ktorá vie pozitívne ovplyvniť črevnú mikrobiotu (ako je napríklad mediteránska diéta) na mentálne zdravie. Mediteránska diéta (skladá sa z príjmu množstva čerstvého ovocia a zeleniny v strave), je spojená s dokázateľne zlepšenou črevnou mikrobiotou. Je doslova zdraviu prospešná. Vie zvýšiť počet „dobrých“ baktérií, ako sú napr. Lactobacillus, Prevotella a Bifidobacterium, ako aj znížiť počet „zlých“ baktérií, ako je napríkladClostridium. Takto zmenený profil mikróbov v hrubom čreve má dokázateľne viacero zdravotných benefitov, vedie k zníženiu cholesterolu v krvi, zníženiu hladín tukov, ako aj dokáže znížiť celkovú aktiváciu imunitného systému (ktorá ak je chronická, môže viesť k vzniku autoimunitných chorôb, ako sú Crohnova choroba, ulcerózna kolitída alebo k vzniku ochorení, ako Parkinsonova a Alzheimerova choroba).
Výskum z Neapolu, ktorý sledoval efekt mediteránskej diéty na zvýšenie počtu dobrých mikróbov a ich metabolitov u obéznych ľudí, porovnával skupinu a ukázal, že u skupiny na mediteránskej strave došlo k nárastu „bohatosti“ črevného mikrobiómu. Je to ten najlepší znak pre dobré črevné zdravie. Počas mediteráskeho stravovania sa, došlo k zvýrazneniu rozličnosti mikróbov, (opäť ide o najvýznamnejší prejav optimálneho črevného zdravia), čo viedlo k zvýšenej tvorbe mastných kyselín s krátkym reťazcom, následne došlo k poklesu celkového zápalu a v pozitívnom slova zmysle sa ovplyvnila aj sme si už písali.
Ak by ste sa o mediteránskej strave chceli dozvedieť viac, rozprávali sme sa o nej aj v našom podkaste Búrači gastromýtov.
STRAVA A DEPRESIA – pokračujeme v téme
Nedávno sme si vraveli o jednej štúdií kolegov zo Španielska (PREDIMED), ktorá ukázala, že mediteránska strava ku ktorej boli doplnené orech viedla až k 20%-nému poklesu riziku vzniku depresie. Ak sa vyčlenila z pozorovania skupina ľudí s cukrovkou 2. typu, tento pokles bol až 40%-ný.
Ďalšia štúdia z roku 2017 randomizovala ľudí so stredne ťažkou depresiou na skupinu, ktorá jedla po príslušnom zaučení dietológom mediteránsky typ stravy a na skupinu, ktorá podstúpila počas 12 týždňov iba konzultácie. Obom skupinám bola medikácia ponechaná počas celej štúdie. Čo vedci zistili bolo taktiež pozoruhodné. V skupine liečenej diétnym prístupom (mediteránska strava) sa v 32%-tách pozorovalo zlepšenie a to až do takého stupňa, ktorý bol hodnotený ako klinická remisia. V skupine riešenou cestou konzultácií sa zlepšenie vyskytlo iba v 8%-tách.
AKO MÔŽU MIKRÓBY OVLPYVNIŤ MOJU NÁLADU A DOKONCA AJ DUŠEVNÉ ZDRAVIE?
Vplyv diéty na depresiu sa vysvetľuje tým, že naše črevné mikróby dokážu s mozgom komunikovať aj za pomoci tzv. neurotransmiterov. Sú to chemické látky, ktoré sa uvoľňujú z nervových zakončení, pričom naše črevo dokáže vytvoriť viac ako 30 neurotransmiterov. Črevo dokáže vytvoriť aj neurotransmitery, ako je napr. dopamín. Poznáme ho aj ako hormón „odmeny“, ktorého nízka hladina má za následok pocit smútku, vznik depresie. Rovnako vie vytvoriť serotonín, hormón „šťastia“, ktorého nedostatok sa prejavuje depresívnymi stavmi a pocitmi úzkosti. Dopamín aj serotonín hrajú významnú úlohu v tom, akú máme náladu, ako sa cítime, či sa cítime byť silný alebo unavený...
Je to neuveriteľné, ale celkovo 50% dopamínu a až 90% serotonínu sa tvorí v črevách. Na druhej strane treba podotknúť, že črevné mikróby dokážu tieto neurotransmitery nielen vytvoriť, ale aj na ne odpovedať. Črevný serotonín teda vie ovplyvniť nielen hybnosť čreva, ale aj našu náladu, chuť do jedla a aj náš spánok. Sú štúdie, ktoré dokonca ukazujú, že serotonín, ktorý sa vyplaví do čreva, vie byť vychytaný aj črevnými mikróbami, u ktorých sa následne tiež zistilo zmenené správanie. Zmeny v črevnej mikrobiote, resp. zmeny v diéte, môžu následne viesť aj k individuálnym a vedľajším účinkom na užitie liekov, čo vysvetľuje pomalý nástup liekov, ako aj ich efekt pretrvávajúci po vysadení.
Stále nové a nové vedecké dôkazy o prepojení črevného a mentálneho zdravia vysoko pravdepodobne spejú k tomu, že možno už čoskoro ľudia s depresiou nebudú musieť doma „trpieť v tichosti“. Práve spomínaný výskum, ktorý stále viac poukazuje na existujúce vzájomné prepojenie mentálneho zdravia s tým črevným, dáva tejto skupine pacientov celkom reálnu nádej, že si do budúcna dokážu navodiť lepší stav. Či už formou užívania psychobiotík (probiotík s účinkom na psychiku), alebo zmenou stravovania a životného štýlu.