POZOR NA OZNAČOVANIE POTRAVÍN

KÚPITE SI RADŠEJ PROTEÍNOVÚ BOMBU, ALEBO TYČINKU PLNÚ CUKRU – stále to je to tá istá tyčinka.

Poďme sa spolu pozrieť na to, či označovanie potravín nám naozaj pomáha k tomu, aby sme robili zdravšie rozhodnutia.

Etikety na potravinách nás akoby „nútia“ k zdravšiemu výberu, ale iba tretina Američanov im venuje pozornosť a menej ako štvrtinu Britov trápi to, čo na etikete nájdu. Označovanie potravín sa začalo objavovať na baleniach v 70-tych rokoch, keď sa na niektorých objavili informácie o obsahu kalórií alebo sodíka pre ľudí so zdravotným problémom. Vtedy sa ale jedlo vo všeobecnosti pripravovalo doma zo základných surovín, čo znamená, že dopyt po nutričných informáciách bol malý. V súčasnosti približne 40 % Američanov konzumuje rýchle občerstvenie v ktorýkoľvek daný deň, pričom pätinu jedál zjedia v aute. A viac ako polovica potravín kúpených v Anglicku, je zase klasifikovaných ako ultraspracované.

Táto závislosť na polotovaroch v kombinácii s našim zvýšeným záujmom o stravu a zdravie, viedlo k požiadavkám na to, aby etikety na potravinách mali aj nutričné informácie. Globálny prieskum zdravia a blahobytu z roku 2015 medzi 30 000 ľuďmi ukázal, že 88 % ľudí je ochotných zaplatiť viac za „zdravšie“ produkty.


ŠKODLIVÝ MARKETING OZNAČOVANIA POTRAVÍN?

Samozrejme, že len informácia na etikete nám zdravie nezlepší. Stále je tu faktor nášho výberu a to, či danú informáciu vôbec vnímame a či ju aj vieme informačne spracovať. Rovnako sa stále boríme doslova s epidémiou obezity, či cukrovky vo vyspelých krajinách. Existuje málo (ak vôbec nejaké) vysokokvalitné štúdie, ktoré by podporili použitie označovania potravín a väčšina dostupných štúdií je buď nekvalitná alebo neobjektívna a to v dôsledku sponzorstva zo strany potravinárskeho alebo nápojového priemyslu. Hoci som rozhodne za lepšie a transparentnejšie označovanie potravín, pokiaľ ide o zložky a pôvod potravín, nezávislé recenzie naznačujú, že na etiketách potravín je v súčasnosti až príliš veľa informácií, čo samozrejme mätie a zaťažuje spotrebiteľov.

NÍZKY OBSAH TUKU – POZOR, NEDAJTE SA OKLAMAŤ, AJ TENTO ÚDAJ MÔŽE ŠKODIŤ

Potravinársky priemysel sa veľmi rýchlo chytil záujmu o výživu a na etiketách potravín a v marketingových kampaniach začali často objavovali tvrdenia ako „nízky obsah tukov“...

Žiaľ dnes sa takmer akákoľvek potravina môže nazývať „prírodná“, pretože nie sú jasné definície alebo nariadenia a práve tu prichádza ideálny priestor pre marketing, ktorý však je často zavadzajúci a môže aj škodiť. „Prírodná superpotravina“ sa potom môže (napriek tomu, že je veľmi podobná s inou „nesuper potravinou“) predávať veľakrát aj desaťkrát drahšie.

Kellogg’s bola jednou z prvých veľkých potravinárskych spoločností, ktorá spojila svoje sily s National Cancer Institute v USA a v roku 1984 použili zadnú stranu balenia cereálií na reklamu kukuričných lupienkov. Prezentovali ich ako cereálie na raňajky s vysokým obsahom vlákniny spojenej so zníženým rizikom niektorých druhov rakoviny. Práve tak doslova „vydláždili“ cestu ďalším spoločnostiam, aby nasledovali ich príklad po celom svete.

Napríklad väčšina spoločností, ktoré vyrábajú cereálne tyčinky, môže uvádzať na trh v podstate sladké sušienky ako sušienky „s vysokým obsahom vlákniny“ za predpokladu, že ich 20-g tyčinka obsahuje iba 1,2 g vlákniny (odporúčaná denná dávka je 30 g). Bochník chleba môžu nazvať „zdravým kváskom“, aj keď obsahuje menej ako 1 % kváskovej múky – čítate správne, len 1 %. Zatiaľ, čo čokoládová tyčinka plná cukru s 20 % bielkovín, môže byť ako označená ako tyčinka „s vysokým obsahom bielkovín“.

Čo by ste si kúpili vy? Tyčinku s vysokým obsahom bielkovín – proteínovú bombu? Alebo tyčinku plnú cukru? Pritom stále je to tá istá tyčinka.

Ďalším známym trikom je používanie výživového tvrdenia, ako je „zdroj vápnika“, ktoré prinúti spotrebiteľov aby si mysleli, že výrobok je zdravý, čo znamená, že takto potom prehliadnu vysoký obsah nasýtených tukov, cukru alebo soli. Výrobcovia chcú aby ste verili, že ich mliečny koktail označený ako zdroj vápnika je zdravý napriek tomu, že je nabitý cukrom.

Mnoho zákazníkov síce skenuje štítky, aby skontrolovali, či sa v nich nenachádzajú prísady a chemikálie, ako napríklad tie s číslami E, ale výrobcovia jednoducho dali týmto prísadám prirodzenejšie názvy, ako napríklad mrkvový koncentrát alebo extrakt z rozmarínu, ktoré sú príťažlivejšie, aj keď v podstate označujú, že sa jedná o prísady rafinované a spracované. Modifikovaný škrob je bežnou zložkou s priateľským názvom vo väčšine spracovaných potravín, no len málo ľudí vie, že sa vyrába pomocou kyselín a cukrov vo vysoko zložitých chemických procesoch.

Regulácií je veľmi málo a potraviny, ktoré sa chvália svojím zdravím na prednej strane obalu, sú často tie najnezdravšie. Mnohé značky predstierajú, že jedlo pochádza z domácky znejúcich miestnych fariem, ktoré sú často vymyslené.


ČO BY SME SA MALI DOČÍTAŤ NA OBALOCH POTRAVÍN?

Priatelia, pokračujeme v téme o ktorej sme si vraveli aj minulý týždeň. Často odznie otázka, aké informácie by teda mali obaly obsahovať. Určite je to názov potraviny, bežné potravinové alergény, hmotnosť alebo objem, prísady, dátum a podmienky skladovania, pokyny na prípravu a údaje o výrobcovi. Ak by som si mal vybrať krajinu, kde naozaj v tejto téme urobili maximum pre ľudí, tak je to Čile, z tejto krajiny by sme si mali zobrať príklad. Práve Čile zasiahlo vtedy, keď zistili, že každé štvrté školské dieťa bolo klasifikované ako obézne. V roku 2016 čilská vláda preto zaviedla veľmi jednoduchý systém regulácie nezdravého jedla, kde na prednej strane obalov všetkých ultraspracovaných, nezdravých a sladkých produktov bola zobrazená čierna stopka. Toto je jednoduchý a priamy spôsob, ako môžu zákazníci rozlíšiť zdravé a nezdravé potraviny. Tieto produkty sa tiež nesmú predávať alebo propagovať v školách, alebo propagovať deťom mladším ako štrnásť rokov. V prieskumoch 88 % spotrebiteľov tento postup schválilo a ľudia uviedli, že varovania na prednej strane obalu pomohli zvýšiť ich kontrolu nad výberom potravín.

Čím sú správy jednoduchšie a čím menej ich potravinársky priemysel kontroluje, tým sú efektívnejšie. Ak naozaj chcete šišku a je lacná a dostupná, väčšina z nás by ju pravdepodobne zjedla, bez ohľadu na to, koľko kalórií alebo gramov tuku obsahuje. Hoci metaanalýzy štúdií ukazujú malé, nevýznamné zníženie príjmu kalórií v dôsledku označovania, niektoré štúdie ukazujú, že etikety môžu mať skôr negatívny vplyv a dávajú spotrebiteľovi akoby povolenie zjesť viac.


OZNAČOVANIE POTRAVÍN MÔŽE VIESŤ AJ VÄČŠIEMU PRÍJMU KALÓRIÍ – POZOR NA NÍZKOKALORICKÉ PRODUKTY

Priatelia, poviete si, čo je to za výmysel, ako môže označenie na obale viesť k tomu, aby ľudia viac jedli? Ale je to tak. Dokázala to aj štúdia newyorských predajní rýchleho občerstvenia. Tá ukázala, že odporúčania, ktoré sa týkajú kalórií skutočne viedli skôr k miernemu zvýšeniu spotreby kalórií. Aj na tomto príklade môžeme vidieť, to, čo vravím už dlhšie, že obsah kalórií je zbytočný spôsob, ako určiť kvalitu potravín. Takmer všetky nezdravé potraviny sa spoliehajú na cukor, soľ a lacné tuky s pridanými chemikáliami a zložitým spracovaním, aby boli chutnejšie a dlhšie vydržali. Aby odvrátili našu pozornosť od týchto prísad, potravinárske spoločnosti uvádzajú na trh svoje výrobky ako „nízkokalorické“.

Pozrime sa na príklad:

Štandardná porcia orechov poskytuje 147 kalórií, zatiaľ čo čokoládový KitKat obsahuje iba 106 kalórií.

No nižší obsah kalórií jednoznačne nerobí KitKat zdravšou voľbou, lebo tento je vysoko spracovaný bez normálnej štruktúry pôvodných produktov, nabitý rafinovaným tukom, cukrom a veľmi malým množstvom vlákniny, zatiaľ čo orechy obsahujú prospešné polynenasýtené tuky, množstvo vlákniny, ako aj nejaký rastlinný proteín. Orechy obsahujú tiež tuk, ktorý sa nevstrebáva a vyživujú tým pádom aj naše črevné mikróby polyfenolmi, rovnako orechy obsahujú aj mikroživiny akými sú vitamín E a horčík. Takže na tomto prípade si pomerne ľahko vieme ilustrovať, že nie je kalória ako kalória a nie všetky kalórie sú rovnaké.


AKO SA ORIENTOVAŤ V OZNAČENIACH POTRAVÍN

Súčasné označenia potravín nezohľadňujú kvalitu, nutričnú hodnotu a rozmanitosť potravín a ani ich vplyv na náš kľúčový tráviaci orgán, črevný mikrobióm. Je dobre známe, že vláknina má zdravotné výhody, no zobrazovanie množstva vlákniny v potravinách je vo väčšine krajín len voliteľné a ignoruje sa aj obsah zdravých rastlinných chemikálii (polyfenolov), o ktorých sa predpokladá, že znižujú riziko mnohých civilizačných chorôb. Obsah energie, tuku, cukru a soli sa často uvádza na „porciu“ na obaloch, ale väčšina z nás jedáva dvojnásobnú odporúčanú veľkosť porcie.

Ako môžeme teda postupovať v dennodennej praxi keď chceme správne prečítať označenia potravín? Dobré je hľadať informácie o tom, kde bola potravina vyrobená a ako dlho sa skladovala. Ďalej dobre urobíte, ak budete posudzovať jedlo podľa kvality a rozmanitosti ingrediencií, a nebudete sa spoliehať na počet kalórií alebo gramy tuku, či iné „zdravotné tvrdenia“. Aj keď existujú výnimky, v zásade platí, že čím menej zložiek, tým menšia je pravdepodobnosť manipulácie s výrobkom. Ak obsahuje desiatky chemikálií a prídavných látok, pravdepodobne by ste si mali dvakrát rozmyslieť, či takúto „potravinu“ budete jesť.

Priatelia, prajem zdravé trávenie

216 zobrazení