AKO JE TO S TOU LÁSKOU, NAOZAJ IDE CEZ ŽALÚDOK?

Keďže dnes je sviatok zaľúbených, tak som si pripravil pár faktov k téme, či naozaj láska ide cez žalúdok a ako je to s priberaním z lásky...


Prečo sa hovorí že láska ide cez žalúdok? Má to nejaké reálne opodstatnenie?

Reálne opodstatnenie uvedeného tvrdenia je v tom, že láska pravdepodobne naozaj ide cez tráviaci trakt, ktorého žalúdok je súčasťou. Ale všetko si postupne vysvetlíme.

Na základe súčasných dôkazov ktoré máme, môžem smelo tvrdiť, že nastal čas na zmenu. Vyzerá to tak, že o pár rokov už nebudeme hovoriť, „láska ide cez žalúdok“, ale osvojíme si nasledovné. „Láska ide cez črevo“.

Prečo je tomu tak? Odpoveď je jednoduchá. Za všetko môže opäť náš mikrobióm. A čo je to ten mikrobióm, resp. mikrobiota?

Jednoducho povedané mikrobiota sú „chrobáky žijúce v hrubom čreve“ a mikrobióm sú „chrobáky a ich gény žijúce v hrubom čreve“. Naše črevné mikróby si skúsme predstaviť ako pracovníkov v továrni, ktorí majú rozličné úlohy. Každý jeden mikrób, ak má dostatočne množstvo energie, čiže ho dobre kŕmime, tak si svoju prácu vie aj dobre a zodpovedne vykonávať.


PREČO NÁM NIEKTO VONIA A NIEKTO DOSLOVA SMRDÍ?

AJ V TOMTO MAJÚ „PRSTY“ ČREVNÉ MIKRÓBY


Črevné baktérie kontrolujú okrem iného aj tvorbu látok, ktoré sú zodpovedné za náš pach a ten má významný vplyv pri výbere našich partnerov. Áno, hovoríme o feromónoch, ktoré hrajú dôležitú úlohu v sexuálnej príťažlivosti a aj pri párení sa. Inými slovami, naše mikróby môžu byť spoluzodpovedné aj za to, ktorého partnera si vyberieme.

Ukázalo sa to aj v jednej švédskej štúdií. Vedci požiadali ženy, aby určili atraktivitu ich potenciálnych partnerov podľa pachu ich špinavých tričiek. Ženy sa síce nevedeli zhodnúť v tom, ktorý pach bol pre nich najatraktívnejší, ale namiesto toho sa ukázalo, že najviac preferovali tričká mužov, ktorí mali pre nich „najvhodnejší“ imunitný systém. Inými slovami preferovali mužov, ktorí akoby vedeli doplniť a rozšíriť spektrum imunity ich potomkov. Keďže 70% nášho imunitného systému máme v črevách a naša mikrobiota vie priamo na neho vplývať, pravdepodobne ide o ďalší dôkaz „zásahu“ našich mikróbov pri výbere partnerov.


MÔŽEME STRAVOU OVPLNIVNIŤ ZDRAVIE NÁŠHO VZŤAHU?

Samozrejme môžeme a opäť v tom „prsty“ majú naše obľúbené črevné mikróby. Mikrobiota je naozaj fascinujúca, čo myslíte priatelia?

Však čítajte ďalej. Pri ďalšom pokuse zmenili vedci myšiam ich probiotickú stravu. Počas nasledujúcich týždňov boli prekvapení, keď zistili, že probiotiká u nich dokázali zvýšiť hladinu hormónu, ktorý sa volá oxytocín, inak prezývaný aj „hormón lásky“. Oxytocín nám pomáha vytvárať zväzky s partnermi a aj našimi deťmi. Naše telá ho vylučujú pri bozkávaní, kojení a aj keď sme v kruhu priateľov. Takže inými slovami vhodným výberom stravy a rovnako zvolením správneho „krmiva“ pre mikróby v našich črevách, vieme ovplyvniť aj tvorbu hormónov, ktoré sú dôležité pre naše vzťahy.

Na tomto mieste by som ešte rád uviedol aj to, že s našimi partnermi sa dokážeme o našu mikrobiotu aj podeliť. Totiž vždy, keď sa bozkávame, vymieňame si s partnerom až 80 miliónov mikróbov.

DOKÁŽE JEDLO OVPLYVNIŤ PSYCHIKU?

Črevné mikróby dokážu s našim mozgom komunikovať cez imunitný systém a hormóny, no rovnako aj za pomoci takzvaných neurotransmiterov (chemické látky uvoľňované z nervových zakončení). Naše črevo dokáže vytvoriť viac ako 30 neurotransmiterov. Neurotransmitery ako dopamín (hormón „odmeny“, ktorého nízka hladina má za následok pocity smútku, vznik depresie), alebo serotonín (hormón „štastia“, ktorého nedostatok sa prejavuje depresívnymi stavmi a pocitmi úzkosti), hrajú významnú úlohu v tom, akú máme náladu, ako sa cítime (silný, unavený...).

Ukázalo sa, že naše črevné mikróby dokážu tieto neurotransmitery nielen vytvoriť, ale na ne aj odpovedať. Je to neuveriteľné, ale celkovo 50% dopamínu a až 90% serotonínu sa tvorí v črevách.

Prekurzory, čiže východiskové látky z ktorých vznikajú hormóny serotonínu a dopamínu, majú schopnosť prechádzať takzvanou hematoencefalickou bariérou. Teda bariérou medzi krvným obehom a centrálnou nervovou sústavou. A tak vedia ovplyvniť aj našu náladu a správanie. Črevný serotonín vie ovplyvniť nielen hybnosť čreva, ale aj náladu, chuť do jedla a aj náš spánok.

Keď sa analyzovala stolica u viac ako 1000 ľudí a porovnávala sa mikrobiota s kvalitou života a depresiami ukázalo sa, že u ľudí ktorí mali depresiu boli znížené až 2 skupiny baktérií. Vplyv na kvalitu života mala naopak mikrobiota, ktorá vedela vytvoriť a aj rozložiť dopamín.

NADVÁHA Z LÁSKY?

Prečo ľudia v šťastných vzťahoch postupne priberajú? Naopak prečo ľudia pri rozchodoch chudnú?

Naše črevné mikróby si skúsme predstaviť ako akýchsi pracovníkov v továrni. Tí majú rozličné úlohy a v prípade dostatočného príjmu energie, teda v prípade, že sú dobre a vhodne „nakŕmení“, si svoju prácu vedia aj dobre a zodpovedne vykonávať. To znamená, že keď nedodávame našim mikróbom to, čo k svojmu žitiu, fungovaniu a rozvoju potrebujú, prestávajú si vykonávať svoje „povinnosti“, medzi ktoré patrí aj udržiavanie črevného zdravia.

Počas medových týždňov iba máloktoré páry myslia na zdravú výživu a na pravidelnosť stravovania sa. Čo má za následok to, že vplyvom poklesu tak potrebného pravidelného najrozmanitejšieho príjmu rastlinnej vlákniny sa zmení črevná mikrobiota. Tá sa ukázala ako kľúčová pri udržiavaní správnej hmotnosti. Inými slovami zlá mikrobiota = okrem iného aj priberanie.

OVPLYVŇUJE NAŠA MIKROBIOTA CHUŤ DO JEDLA?

Ukázalo sa, že pravdepodobne vie aj toto. Napríklad ľudia túžiaci po čokoláde, majú inú mikrobiotu ako ľudia, ktorí sú k čokoláde ľahostajní. Predpokladá sa, že mikrobiálne metabolity môžu byť tým hnacím motorom, ktorý ovplyvňuje našu túžbu dať si aspoň kúsok čokolády.


PREČO PRI ROZCHODE, ČI ŤAŽKÝCH CHVÍĽACH CHUDNEME?

Už dnes vieme, že stres môže ovplyvniť u ľudí ako fyzikálne, tak aj mentálne zdravie a môže mať za následok aj zmeny v správaní. Keďže pri rozchode ide väčšinou o stresujúcu udalosť, môžu byť zaznamenané zmeny v telesnej hmotnosti v zmysle chudnutia cestou aktivácie blúdivého nervu. Ten ovplyvňuje procesy v čreve a pomáha pri metabolizovaní jedla. Pri strese dôjde následkom aktivácie tzv. sympatikového nervového systému k vyplavovaniu adrenalínu, ktorý okrem iného vedie k zvýšenému spáleniu kalórií, k zmene trávenia potravín, ako aj k zmene hladín cukru v krvi.

Na základe všetkého, čo ste si prečítali, sa však určite nemusíme obávať, že naše správanie a celkové bytie je úplne ovplyvňované mikróbami, žijúcimi v našich črevách. Prečo je tomu tak? Odpoveď je pomerne jednoduchá. Sme to my, ktorí rozhodujeme čo si dáme do úst, čo prehltneme a teda je to naša voľba, ktorá vie zmeniť náš mikrobióm. Rovnako vieme doslova každým sústom ovplyvniť aj náš život, naše zdravie a možno aj našu lásku.




62 zobrazení